(populárno-náučný sprievodca úvahami zákazníka, či kúpiť alebo prenajať)

Mať či nemať?

Rakúsko-uhorské dedičstvo v nás zakódovalo niektoré zvyklosti. Skoro ráno vstávať, do práce na šiestu, vlastniť hnuteľné veci. Po roku 1989 do strednej Európy začal prenikať duch anglosaský, ktorý sa na to pozerá inak. Predovšetkým na začiatok pracovnej doby a na vlastníctvo výrobných prostriedkov. A práve o tom, či vlastniť alebo nevlastniť všetko, čo potrebujú podniky ku svojej činnosti, bude reč.

Už za minulého režimu existovali požičovne priemyselného náradia, aby si občan kutil mohol vypožičať napríklad búracie kladivo a nemusel túto vec kupovať. S príchodom nového systému sa ako prvé etablovali požičovne automobilov, potom požičovne športových potrieb a začali vznikať leasingové spoločnosti. Myslenie podnikateľov i nepodnikajúcich ľudí sa začalo zvoľna meniť. Boli sme konfrontovaní s tým, že veľké, predovšetkým americké spoločnosti, ktoré v polovici deväťdesiatych rokov prišli na Slovensko, nechceli vlastniť žiadny majetok, žiadne automobily a takmer žiadne vybavenie kancelárií. „Nemusíme sa o to starať, postarajú sa iní za nás“, vraveli vtedy ich predstavitelia a dodávali „my im len zaplatíme za službu. A keď to tu nepôjde, tak ukončíme nájomné zmluvy a nevynaložili sme žiadne prostriedky do niečoho, čo už nebudeme potrebovať“. Starať sa proste o ten svoj „core business“ a pokiaľ možno o nič iného, to je to heslo, ktoré dnes určuje efektivitu firiem.

Nástup tohto trendu však bol a je v našich končinách pomalý. Dá sa povedať, že až v posledných troch rokoch je vidieť masívny príklon slovenských podnikateľských subjektov k tomuto spôsobu práce. Priekopníkmi v obore prenájmu nehnuteľného majetku boli firmy, poskytujúce tzv. operatívny leasing automobilov (čo nie je nič iné než dlhodobý prenájom s komplexnou službou starostlivosti o zapožičanú vec, ktorá nemá s finančným leasingom nič spoločné) a v oblasti nehnuteľností firmy, poskytujúce prenájom kancelárií. Objavili sa „business centrá“, najprv v Bratislave, potom v ostatných mestách. Potom nákupné centrá, kde developperi prenajímajú menším obchodníkom priestory v nákupných galériách.

Na prelome tisícročia vznikol ďalší fenomén, a to v obore informačných technológií. Začali vznikať centrá pre informačné a telekomunikačné technológie. Názvy týchto objektov sú „hostingové“ alebo „kolokačné“ centrá, poprípade „telehouses“ alebo „datacentrá“, ale princíp je stále ten istý. V takom centre si firma prenajme (cháp zapožičia) plochu so zabezpečeným napájaním, s  klimatizáciou a ďalšou potrebnou infraštruktúrou, s ochranou a technickou údržbou a umiestni sem svoju techniku. Alebo si dokonca prenajme iba diskový priestor a potrebný výpočtový výkon. O technológie sa starajú odborníci a firma sa môže nerušene venovať svojej práci.

Obraz slovenského podnikateľského prostredia sa tak od zamatovej revolúcie výrazne zmenil. Rada spoločností sedí v prenajatých kompletne vybavených priestoroch, majú vozový park na operatívny leasing, počítače majú v hostingovom centre, webovú stránku u svojho poskytovateľa internetu. Vlastnia iba to, čo nevyhnutne potrebujú k svojej práci.

Všetko je na elektrinu

Drvivá väčšina moderného spôsobu podnikania je spätá s elektrickou energiou. Počnúc pohonom výrobných zariadení a končiac výmenou informácií. V oblasti priemyslu a obchodu vlastne takmer všetko dnes obstarávajú počítače. A tie bez elektriny nefungujú. Počítače začínajú prenikať tiež do ostatných zložiek spoločnosti, napríklad do domácností. V každej televízii alebo v DVD prehrávači je mikroprocesor. Mobilné telefóny majú dnes vyšší výkon procesorov než stolné počítače pred niekoľkými rokmi. Svet sa vďaka tomu zmenšil. Na internete je všetko (a kto tam nie je, ako by nebol), informácie sú k dispozícii ihneď, hospodárske dáta vie každý firemný systém analyzovať a prezentovať v okamžiku, keď mu poviete. Výroba je riadená elektronicky. Dokonca i umenie sa začína sťahovať na elektronické média. S týmto sa tiež zväčšil ekonomický, vedecký a spoločenský potenciál ľudstva.

Predchádzajúci vzletný odsek má jednu skrytú chybu. Toto všetko funguje, pokiaľ taktiež funguje dodávka elektrickej energie. Pokiaľ zlyhá, nastáva tma. Kludne na pravé poludnie. Je to tma informačná, tma komunikačná, tma hospodárska. Aby k nej dochádzalo čo možno najmenej, boli vynájdené technológie záložného napájania. Tie tvoria jednak motorgenerátory, ktoré vyrábajú elektrickú energiu v generátore, poháňanom vznetovým alebo spaľovacím motorom a zdroje UPS (anglická skratka Uninterruptible Power Supply, voľne slovensky preložené zdroj nepretržitého napájania elektrickou energiou), ktorá ku svojej práci potrebuje batérie.

Motorgenerátory dokážu dodávať energiu dlhodobo (pokiaľ je k dispozícii palivo pre motor), ale nedokáže zálohovať nepretržite. Pokiaľ naštartuje a začne vyrábať elektrinu, uplynú rádovo desiatky sekúnd. Zdroj UPS naopak dokáže zálohovať nepretržite, ale nie dlhodobo. Zdroj je umiestnený medzi prívodom energie a spotrebičom a batérie fungujú ako rezervoár energie. Keď prívod prestane dodávať energiu, batérie ďalej poháňajú striedač zdroja a spotrebič funguje ďalej, avšak len do doby než batérie vyčerpajú svoju kapacitu. Nemá ich čo dobíjať. Kapacita batérie sa pohybuje v riadku desiatky minút, väčšie kapacity by boli jednak neekonomické a jednak nesmierne rozmerovo a hmotnostne náročné (batérie sú olovené a olovo je drahé a ťažké).

 Pre fungovanie súčasnej spoločnosti sú technológie záložného napájania dôležité. Riešia výpadky a nefunkčnosť verejnej distribučnej elektrickej siete. Sú ideálnym pomocníkom. Majú jednu nevýhodu – sú celkom drahé. Rada firiem sa bez nich naozaj nezaobíde. Zdravotníctvo má záložné technológie (celkom pochopiteľne) predpísané normou. Rovnako telekomunikační operátori, banky, energetika a štátna správa sa bez zálohovania elektrickej energie nezaobídu a investujú do ich nákupu a prevádzkovania nemalé prostriedky. Ako sú na tom s potrebou nasadenia technológií záložného napájania ostatní?

Ako riešiť výpadok elektriny?

Verejná distribučná sieť je v Slovenskej republike hustá (krajina je plne elektrifikovaná) a stabilná. V Bratislave a v ostatných veľkých mestách dochádza k výpadkom celkom zriedka. Mierne horšia je situácia v menších mestách a na dedine. Ale stále sa jedná o jednotky percent celkového času, kedy elektrina funguje. Z toho dôvodu väčšina podnikateľských subjektov, ktoré nie sú naozaj úplne bezprostredne závislé na nepretržitom napájaní tento problém skôr nerieši. Krátkodobé výpadky (rádovo desatiny sekundy až minúty) ich netrápia, nemajú žiadne rozsiahle počítačové systémy, ktoré musia bežať nepretržite a ich opätovný štart trvá desiatky minút až hodín. Jednoducho počkajú, až opäť „pôjde prúd“. Situácia sa začína meniť v okamžiku, keď elektrina nejde dlhší čas.

Dlhodobé výpadky môžu nastať z rôznych príčin. O niektorých sa vie vopred – napr. plánovaná údržba trafostaníc. Niektoré prichádzajú náhle, ale dajú sa očakávať – napr. pri letných búrkach alebo pri hustom mokrom snežení môže dochádzať k prerušeniu distribúcie. Ďalšie výpadky môžu vznikať pri prírodných pohromách – Slovensko z tohto pohľadu najviac zasiahli víchrice na severnom Slovensku v roku 2005 alebo v susednom Česku povodne v roku 2002. Ale tiež celkom neočakávane – napr. o dva bloky ďalej opravujú kanalizáciu a bager pretrhne prívodný kábel. Môže sa stať, že elektrina nepôjde deň, dva. A to už môže byť problém. Supermarket má plné mrazáky tovaru, ktoré  sa zvoľna začínajú roztápať. Výrobca autodielov má termín a ten potom o dva dni nesplní. Hudobný festival vo veľkej sále sa nebude konať, usporiadateľ bude musieť vrátiť celý výnos z predpredaja. Čo s tým?

Aby si takéto firmy kúpili vlastný motorgenerátor sa im rozhodne neoplatí. Keby toto uskutočnili, tak sú samozrejme nezávislé na dodávke energie, ale stroj bude zhruba 99% času nečine stáť, pretože elektrina bude fungovať. Ako sme už uviedli, táto istota sa oplatí len niekde, tam kde hrozí strata života alebo poškodenie zdravia, skutočne veľké ekonomické straty alebo chaos v organizácii, ktorý môže viesť k obom predchádzajúcim prípadom.

Pred zhruba desiatimi rokmi by nebolo riešenie tejto situácie dosť dobre možné. Dnes už áno, ale to sa musíme vrátiť na začiatok článku. Na slovenskom trhu v súčasnosti pôsobí už niekoľko firiem, ktoré sa zaoberajú práve riešením takých situácií pomocou prenájmu technológií záložného napájania, predovšetkým motorgenerátorov. Na príklade jednej takej spoločnosti si ukážeme, ako taká služba funguje.

Ako do toho zapadá Energy Rent?

Energy Rent je spoločnosť s ručením obmedzeným, sídli v Bratislave a je dcérou akciovej spoločnosti ALTRON (tá má ako svoju hlavnú náplň výstavbu už v texte zmieňovaných datacentier). Energy Rent sa od svojho vzniku zaoberá záležitosťami okolo motorgenerátorov a technológií záložného napájania. Firma v ČR začínala vývojom a výrobou riadiacich rozvádzačov k motorgenerátorom (pôvodný názov bol tiež preto KVR – Konstrukce a výroba rozvaděčů), ďalej výrobou vlastnej značky motorgenerátorov Progen (firma vznikla v Hořoviciach, kde má snáď každý v krvi nejaké gény od zaniknutého ČKD Hořovice) a od roku 2002 sa venuje výlučne prenájmu záložných technológií. Na Slovensku je to od roku 2005.

Ťažiskom činnosti firmy je riešenie výpadkov elektrickej energie. Táto služba má niekoľko kategórií. Najjednoduchejšia z hľadiska firmy a najlacnejšia z hľadiska zákazníka je jednoduchá zápožička. Zákazník vie, že bude potrebovať motorgenerátor a má vlastný odborný personál (napríklad stavebné alebo elektro firmy) a väčšinou vie, aký výkon bude potrebovať. Dopredu si ich objedná, v dohodnutý deň odvezie vlastnými prostriedkami a po ukončení prenájmu opäť vlastnými prostriedkami vráti.

Väčšina firiem však také možnosti nemá. Druhou kategóriou je preto zápožička s dovozom a obsluhou. Táto služba je už veľmi komplexná.  Zákazník len vie, že bude v danom termíne potrebovať nejaký záložný zdroj. Energy Rent mu navrhne potrebný výkon stroja, v dohodnutom termíne mu ho dopraví, nainštaluje a uvedie do prevádzky. Pokiaľ u zákazníka skutočne nie je nik, kto by sa o zapožičaný stroj postaral, je po celý čas zápôžičky na mieste prítomný strojník. Energy Rent pri dlhodobom prenájme doplňuje tiež palivo a po ukončení zápôžičky stroj odinštaluje a odvezie. Túto službu využívajú predovšetkým usporiadatelia kultúrnych a športových akcií.

Zvláštna kategória je program Pohotovosť 24+. Jedná sa o zmluvné pokrytie potrieb zákazníka pre prípady neočakávaných výpadkov. Energy Rent vopred určí potreby zákazníka na danej lokalite a rezervuje mu pre neočakávané prípady stroj dohodnutého výkonu. Keď dôjde k neočakávanej havárii napájania, zákazník kontaktuje Energy Rent dohodnutým spôsobom a v dohodnutom časovom horizonte (napríklad do štyroch hodín) je do lokality pristavený a sprevádzkovaný príslušný motorgenerátor. Zákazník sa okrem odoslania požiadavky nestará o nič, všetko je za neho vybavené. Medzi klientov tejto služby patria predovšetkým supermarkety a priemyslové podniky.

Prenajímané motorgenerátory sú špeciálne upravené. Z dôvodu rôznorodého prevádzkového nasadenia sú na ich vlastnosti a výbavu kladené náročné požiadavky. Prvou požiadavkou je mobilita. Stroje nižších výkonov sú v mobilnom prevedení (sú na podvozkoch) a dajú sa prepravovať za ľubovolným automobilom podľa jeho homologácie (najčastejšie za vozmi kategórie SUV alebo dodávkovými automobilmi do 3,5 t). Väčšie stroje sú prepravované štandardnými nákladnými valníkovými automobilmi a iba stroje o výkonoch 800 kW a vyšie už vyžadujú špeciálnu manipulačnú techniku. Druhou požiadavkou je odolnosť voči počasiu  a nízky hluk. Všetky stroje sú preto umiestnené v odhlučnených kapotách, odolných proti poveternosti. Je možné ich prevádzkovať na voľnom priestranstve i v mestskej zástavbe. Stroje s najvyššími výkonmi sú umiestnené v ISO kontajneroch, ktoré umožňujú ten najväčší užívateľský komfort i prevádzkovú sebestačnosť. Treťou požiadavkou je vybavenosť. Stroje majú ľahko prístupné pohotovostné rozvodné pole so všetkými v súčasnosti užívanými rozhraniami (230 V jednofázové i 400 V trojfázové zásuvky). Súčasťou výbavy sú prepojovacie vodiče, zemniaci kolík, užívateľský ľahko ovládateľný ovládací panel, alarm proti odcudzeniu atď.

Z hľadiska prevádzky je veľmi dôležitá požiadavka dostatok paliva, aby nebolo nutné stroj neustále doplňovať. Všetky motorgenerátory sú preto vybavené veľkokapacitnými nádržami, ktoré umožňujú min. 8 hodín prevádzky pri 100% výkone stroja.

Flotila motorgenerátorov, ktorou Energy Rent disponuje,je viac ako 50 strojov. Sú pravidelne servisované a raz za dva roky prechádzajú komplexnou generálnou prehliadkou. Servis zapožičaných strojov na dlhodobé zápožičky vykonáva Energy Rent priamo na mieste u zákazníkov.

Kto si požičiava energiu?

Ak existuje na trhu ponuka, musí zákonite existovať dopyt, na ktorú táto ponuka reaguje. Z toho vyplýva, že rada užívateľov sa už rozhodla pre riešenie svojich problémov s napájaním elektrickou energiou pomocou prenájmu príslušnej technológie. Ušetrí tak hneď z niekoľkých hľadísk. Nakúpi službu iba na potrebnú dobu. Nevydávajú investičné prostriedky na nákup technológie, ktorú potrebujú len občas. Nemusí investovať do odborného personálu, potrebného na prevádzku technológie a jej údržbu. Ušetrené prostriedky môžu poskytnúť do rozvoja svojho podnikania.

Pre ktoré firmy je služba prenájmu záložných technológií vhodná ? Trh s touto komoditou je možné rozdeliť do niekoľkých segmentov. Jedným z nich sú usporiadatelia kultúrnych a športových akcií (festivaly, koncerty, open-air udalosti, párty apod.) Potrebujú väčšinou zápožičku na celý čas trvania akcie a motorgenerátory sú často jediným zdrojom energie. Progresívne rastúcim segmentom sú malé a stredné priemyslové podniky a výrobcovia potravín. Tí potrebujú riešiť už vyššie spomínané náhle výpadky alebo plánované odstávky. Ďalším segmentom sú obchodné reťazce. Využívajú väčšinou pohotovostný prenájom a rovnako plánované odstávky. Špecifikom segmentu je potreba celoplošného pokrytia územia (regiónu, kraja, štátu). Tradičným segmentom je energetika, ktorá ponúka služby náhradného napájania práve po dobu plánovaných odstávok trafostaníc. Celkom samostatne potom stojí štátna správa, s ktorou väčšina firiem, prenajímajúcich záložné technológie spolupracuje pri živelných pohromách. Rovnako tradičným segmentom sú stavebné spoločnosti a ich elektro subdodávatelia, ktorí využívajú požičané motorgenerátory k napájaniu stavenísk.

Optimizmus na záver

Trh prenájmu záložných technológií rýchle rastie. V roku 2002 bol objem trhu v ČR a SR necelých 15 miliónov Sk, v tomto roku to bude 8 x viac. To je dvadsaťpercentný nárast každý rok. Firmy si už začínajú zvykať, že je v určitých prípadoch výhodnejšie technológie prenajať než kúpiť a iné firmy sa naučili túto službu poskytovať. Do západnej Európy, kde je tento trh omnoho väčší, máme ešte ďaleko, ale napriek tomu táto skutočnosť svedčí o ekonomickej vyspelosti časti našich podnikov a organizácií. Sústrediť sa na svoju hlavnú činnosť a všetko ostatné si nechať zariadiť je jedným z prvkov ekonomického úspechu.

Takže : keď sa vás niekto z kolegov nabudúce spýta čo je to ten prenájom záložných technológií, môžete bez zaváhania odpovedať : ekonomicky výhodné riešenie problému s napájaním elektrickou energiou.